Čo je to degeneratívna myelopatia u psov?
The degeneratívna myelopatia u psovalebo chronická degeneratívna radikulomyelopatia je neurologická porucha súvisiaca s a degenerácia nervových vlákien a demyelinizácia (strata látky, ktorá slúži na izoláciu a ochranu nervových vlákien) miechy.
Napriek tomu, že presný pôvod tohto stavu zostáva dodnes neznámy, je to a dedičná choroba ktorý má teda genetické príčiny - okrem iných faktorov - a konkrétnejšie mutáciu génu SOD1 na chromozóme 31 psa. Je o ňom predisponovaných niekoľko plemien psov, ako napríklad nemecký ovčiak, sibírsky husky, waleský corgi, rodézsky ridgeback, boxer alebo bernský salašnícky pes medzi mnohými inými plemenami.
Za „ľudský ekvivalent“ degeneratívnej vzostupnej myelopatie u psov sa považuje Charcotova choroba, inak známa ako amyotrofická laterálna skleróza.
Degeneratívna myelopatia u psov: príznaky
Objavujú sa príznaky degeneratívnej myelopatie u psov veľmi postupne u starších psov, takže sú často stotožňovaní s poruchami súvisiacimi s vekom.
Pozostávajú z:
- ataxia a neurologické poruchy lokalizované na zadných nohách, ktoré spôsobujú abnormalitu chôdze, a spočiatku mierna paralýza zadných končatín (čo sa potom zhoršuje) a nedostatočná koordinácia zadných štvrtín,
- a opotrebovanie pazúrov spôsobené ich trením o zem v súvislosti s vyššie uvedeným symptómom. Pes, ktorý si už potom neuvedomuje polohu zadných nôh, ich bude pri prechádzke ťahať za sebou.
- atrofia zadných nôh, to znamená a atrofia svalov zadných nôh.
Tieto symptómy sa postupne zosilňujú, až kým sa nedostanú k predným nohám psa a potom k jeho hrudnému koši a spôsobia úplné ochrnutie zvieraťa, ak predtým nebolo eutanázované.
Klinické príznaky sa objavujú medzi 4 a 14 rokmi zvieraťa s a priemerný vek nástupu prvých príznakov okolo 8 až 10 rokov. Vyvíjajú sa v období od 6 mesiacov do 3 rokov. Veľmi deaktivujúce pre psa však nie sú spojené s žiadna bolesť pre zviera.
Ochorenie môže viesť k komplikáciám, ako je tvorba dekubitov na zadných končatinách.
Diagnostika degeneratívnej myelopatie
Diagnóza degeneratívnej myelopatie začína a telesné vyšetrenie zvieraťa a a neurologické vyšetrenie počas ktorého veterinárny lekár predovšetkým posúdi reflexy zvieraťa a zvýrazní prítomnosť proprioceptívnych deficitov.
Na potvrdenie jeho diagnózy sa môže uchýliť aj veterinárny lekár Dodatočné testy Páči sa mi to :
- myelografia (röntgenový lúč s použitím jódovanej kontrastnej látky na detekciu stavov miechy), röntgen chrbtice bez prípravy, CT vyšetrenie alebo MRI,
- punkcia mozgovomiechovej tekutiny,
- prípadne test DNA, aby sa zistilo, či zviera nesie genetickú mutáciu, ktorá sa podieľa na nástupe choroby. Ak je pes nosičom mutácie, neznamená to, že pozorované symptómy sú nevyhnutne dôsledkom degeneratívnej myelopatie, ale že zviera pravdepodobne vyvinie chorobu počas svojho života a že jej symptómy s ňou môžu súvisieť.
Diagnóza degeneratívnej myelopatie je spravidla a diagnostika vylúčenia. Vyšetrenia slúžia iba na vylúčenie iných patológií, ktoré by u zvierat spôsobovali podobné príznaky, ako je nádor, herniovaný disk typu II atď.
Diagnóza s určitosťou sa zvyčajne vyskytuje až po smrti zvieraťa, po ktorej je možné pristúpiť k a histologická analýza jeho miechy.
Liečba degeneratívnej myelopatie?
Žiaľ, dodnes neexistuje žiadna liečebná liečba degeneratívnej myelopatie u psov alebo dokonca liečba, ktorá by spomalila jej progresiu. Keď sa choroba vyskytne, nenapraviteľne prejde do paralýzy zvieraťa do 12 až 18 mesiacov od stanovenia diagnózy, takže veterinár zvyčajne odporúča eutanáziu, keď sa objavia prvé príznaky všeobecnej paralýzy.
Na druhej strane je to možné a dokonca odporúčané udržiavať pre psa minimum pohybových aktivít za účelom udržania svalovej hmoty a schopnosti pohybu. Odporúča sa preto fyzioterapia, plávanie a vodoliečba. Vášmu psovi je možné tiež pomôcť udržať si fyzickú aktivitu tým, že mu pomôžete pohybovať sa pomocou popruhu alebo uteráka.
Ako zabrániť degeneratívnej myelopatii?
K dispozícii je a genetický test, dostupné pre všetky plemená psov, čo pomáha vylúčiť rizikových chovateľov z reprodukcie.
Ako preventívne opatrenie by teda v ideálnom prípade mali byť z chovu vylúčené zvieratá heterozygotné na mutáciu génu alebo homozygotné na mutovaný gén. Cieľom je, aby sa vyhli prenosu mutácie na svojich potomkov.
Homozygotní, heterozygotní: kesaco?
U psov pre jednotlivca existuje každý gén v 2 kópiách: jedna od otca a druhá od matky.
Každý gén existuje v niekoľkých variantoch nazývaných alely. O psovi sa teda hovorí, že je homozygotný, ak má pre daný gén 2 identické alely a heterozygotný, ak má 2 rôzne alely toho istého génu. Pre gén čiastočne zodpovedný za degeneratívnu myelopatiu bude mať preto heterozygotný pes „normálnu“ alelu a „mutovanú“ alelu.
